TÚLAVÉ ZVIERATÁ – AKÉ SÚ POVINNOSTI OBCE A ŠTÁTU?
Vidieť túlavé zviera u nás nie je nič výnimočné – naše zákony by nám pritom mohli závidieť aj vo vyspelejších štátoch. Žalostnú situáciu čiastočne vykrývajú občianske združenia a záchranári, nevyhnutný a vzhľadom na stav legislatívy aj očakávateľný je však väčší zásah a záujem štátu a samospráv.
ČO JE TÚLAVÉ ZVIERA
Zviera, ktoré sa bez kontroly a dozoru vlastníka alebo držiteľa pohybuje po priestranstvách voľne dostupných verejnosti a ktorého vlastník alebo držiteľ nie je známy v čase jeho pohybu po priestranstvách voľne dostupných verejnosti
(podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 283/2020 Z.z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat, požiadavkách na odchyt túlavých zvierat a požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá).
S výnimkou trvalo voľne žijúcich zvierat (divé vtáctvo, mestské holuby, ježkovia atď.) to teda môže byť akékoľvek chované alebo spoločenské zviera potulujúce sa na verejných priestranstvách bez známeho vlastníka/držiteľa (fretka, mačka, papagáj atď.).
Na Slovensku oficiálne štatistiky o počte túlavých zvierat prakticky neexistujú.
POVINNOSTI OBCE A ŠTÁTU
Hoci sa to môže javiť inak, legislatíva na Slovensku na túlavé zvieratá nielenže pamätá, ale nastavuje im aj pomerne slušné podmienky.
Podľa zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti (tzv. veterinárny zákon), ktorý predstavuje základný právny rámec pre ochranu a reguláciu podmienok zvierat na Slovensku:
KARANTÉNNA STANICA (KS) je zariadenie, ktoré slúži na držbu odchytených túlavých zvierat s neznámym zdravotným stavom.
ÚTULOK pre zvieratá slúži na držbu odchytených túlavých zvierat po ukončení všetkých potrebných úkonov vykonaných v KS.
Veterinárny zákon v teoretickej rovine vlastne úplne eliminuje problematiku túlavých zvierat, keďže predpokladá, že každé bude odchytené a ak sa nenájde jeho majiteľ, jeho vlastníkom sa stane obec.
OBEC JE TOTIŽ PODĽA NEHO POVINNÁ TÚLAVÉ ZVIERA:
- prebrať od jeho nálezcu a umiestniť ho v príslušnom zariadení alebo
- sama zabezpečiť jeho odchyt a umiestnenie v zariadení pomocou určenej fyzickej alebo právnickej osoby (vlastní zamestnanci/zmluva s útulkom, mestskou políciou či obdobnou organizáciou).
Ak sa nikto k odchytenému zvieraťu neprihlási do 45 dní od jeho umiestnenia v zariadení, dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty prechádza vlastníctvo zvieraťa na obec, na území ktorej bolo zviera nájdené. Zodpovednosť za túlavé zvieratá preto podľa našich zákonov plne prináleží obciam, ktoré sú povinné zabezpečiť im následnú starostlivosť.
REÁLNY STAV
Ako však mnohí vieme – aj tu je realita úplne iná a obce (až na pár výnimiek) s ministerstvom v úplnom rozpore so zákonom:
- nebudujú systém KS a útulkov a túlavým zvieratám pomáhajú dobrovoľníci z vlastných zdrojov;
- odmietajú riešiť túlavé mačky, pretože „ich zákon nespomína“ – čo je nesprávne, zákon hovorí o túlavých zvieratách všeobecne, nielen o psoch;
- nepodporujú dostatočne kastračné programy, ktoré by znížili rozsah problému.
V súčasnosti na Slovensku existujú 4 (kapacitne nepostačujúce) štátne karanténne zariadenia v Martine, Veľkom Krtíši, Spišskej Novej Vsi a čerstvo v Bratislave.
Ak ste našli zviera, ktoré zjavne nikomu nepatrí – aj keď sa to môže zdať zbytočné, každý prípad hláste obci a žiadajte postup podľa zákona.
Práve nečinnosť zo strany ľudí umožňuje obciam aj štátu sa týmto povinnostiam úspešne a bez následkov vyhýbať, zatiaľ čo občianske združenia bez zákonných povinností často robia aj nemožné.