Zákazy kŕmenia sú v rozpore s Ústavou SR
Prikrmujete zvieratá? Zrejme ste sa potom už niekedy stretli s nevôľou svojho okolia, ktoré sa vás snaží presvedčiť, že tým robíte niečo zlé alebo dokonca zakázané. V horšom prípade vám aj bola udelená pokuta, pritom podľa Ústavného súdu SR ste len využívali svoje ľudské právo.
PRIKRMOVANIE = ĽUDSKÉ PRÁVO
Prikrmovanie je realizáciou jedného z vašich základných ľudských práv, ktoré vám obec, sused ani bytový správca nemôžu len tak zakázať.
Konštatoval tak Ústavný súd SR, ktorý vo svojom rozhodnutí č I. ÚS 19/97
- označil prikrmovanie za realizáciu základného práva na súkromný život, ktorý sa odohráva a je chránený aj na verejne dostupných priestranstvách:
„Ústava aj na verejných priestranstvách jednotlivcovi priznáva ochranu pred nadmerným alebo neprimeraným zasahovaním do jeho života.“ (II. ÚS 94/95). Kŕmenie voľne žijúcich holubov, labutí a túlavých zvierat sa nariadením zakazuje bez rozdielu, v priestoroch vytvárajúcich súkromné prostredie, ako aj na verejných priestranstvách. V oboch typoch priestorov ide o zásah do práva na súkromie zaručené podľa čl. 19 ods. 2 ústavy.”
- označil všeobecne záväzné nariadenie obce zakazujúce kŕmiť zvieratá za v rozpore s Ústavou SR, pretože ňou garantované základné práva môžu byť obmedzené iba zákonom v minimálnej nevyhnutnej miere:
“Ústava teda umožňuje také zásahy do súkromného a rodinného života, ktoré sú oprávnené. Určenie takýchto zásahov musí byť v súlade s ústavou, predovšetkým s čl. 13. Pre konanie o návrhu je rozhodujúce ustanovenie čl. 13 ods. 2, podľa ktorého sa umožňuje len zákonom ustanovené obmedzenie základného práva alebo slobody. Všeobecne záväzné nariadenie obce nemá povahu prameňa práva, ktorým v súlade s ústavou možno ustanoviť oprávnené zásahy do súkromného a rodinného života.”
Inými slovami, aby bolo u nás účinne zakázané kŕmenie zvierat, musela by Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán odôvodniť a prijať taký zákon, pretože len zákaz obce a už vôbec nie bytového správcu či suseda nestačí. Obmedzenie základných práv teda v určitých prípadoch je možné, avšak len na základe zákona, v primeranej miere a za existencie legitímneho dôvodu, napr. v prípade ohrozenia života a zdravia. Práve tento argument zvyknú využívať zakazujúce subjekty, no tieto tvrdenia sa v drvivej väčšine nezakladajú na pravde a tak či onak nemajú potrebnú formu zákona.
Jediné na čo si je potrebné pri kŕmení dávať pozor, je aby k nemu zároveň nedochádzalo k neželanému znečisteniu verejných priestranstiev, ktoré je asi vo všetkých slovenských mestách aj obciach zakázané. Nenechávajte preto po sebe žiaden odpad, pretože zaň pokutovaný byť môžete. Viac o tom nižšie.
ZÁKAZY AJ OBMEDZENIA KŔMENIA
Napriek vyššie spomínanému záväznému rozhodnutiu Ústavného súdu SR, slovenské obce, mestá, ale aj rôzne súkromné subjekty stále nemajú problém kŕmenie zvierat zakazovať alebo, v snahe obísť už známe rozhodnutie súdu, kŕmenie rôznym spôsobom obmedzovať. Príkladom sú bratislavské mestské časti Vrakuňa či Petržalka, ktoré prijali všeobecne záväzné nariadenia, podľa ktorých:
„Na verejných priestranstvách sa zakazuje: znečisťovať alebo umožňovať znečisťovanie verejného priestranstva výkalmi zvierat, sypaním krmiva a prikrmovaním zvierat“.
O neupratanom odpade platí už uvádzané vyššie, no znečisťovanie verejného priestranstva “sypaním krmiva a prikrmovaním zvierat” považujeme za sporné, pretože použitím určitých vhodných termínov sa úmyselne snaží obísť nález Ústavného súdu. Dôležité je z nášho pohľadu, aby prikrmovaním nevznikalo neprimerané a reálne znečistenie verejných priestranstiev, a len samotné vysypanie krmiva na zem samo o sebe nemôže byť automaticky vykladané ako znečisťovanie.
Ak vám preto niekto bráni pri prikrmovaní zvierat alebo vám za to bola udelená pokuta, neváhajte sa v takom prípade brániť odkázaním na spomínané súdne rozhodnutie a v odvolaní žiadajte zrušenie pokuty z dôvodu neplatného zákazu.