Mestské holuby sú už stáročia súčasťou mestského ekosystému. Ich prítomnosť je hlavne výsledkom ľudskej činnosti - z divého holuba skalného ich vyšľachtil človek, ktorý ich tisíce rokov choval na mäso, poštu či šport. Vypustené alebo zaletené holuby následne vytvorili súčasné mestské populácie.

Mestá plné vysokých budov, balkónov a ríms navyše imitujú ich pôvodne skalnaté prirodzené prostredie a po ľuďoch ostáva množstvo potravy zo zvyškov jedla, vďaka čomu sa im v meste aj dobre darí.

Inteligentné a starostlivé zvieratá

Vďaka výskumom dnes vieme, že holuby sú inteligentné zvieratá, ktoré dokážu rozlišovať ľudské tváre, tvary či písmená. Vedia riešiť jednoduché úlohy, učia sa pozorovaním a majú skvelé navigačné schopnosti, pre ktoré ľuďom slúžili ako známa holubia pošta.

Ešte zaujímavejšia je ich sociálna stránka - často vytvárajú dlhodobé monogamné partnerstvá a sú starostlivými rodičmi. Obaja sa pri strážení vajec aj následnej starostlivosti o mláďatá poctivo striedajú a samce rovnako ako samice v ústach produkujú tzv. „holubie mlieko“, ktorým ich kŕmia.

ŽIADNE ZDRAVOTNÉ RIZIKO

Naši predkovia aj bez modernej medicíny a poznatkov holuby bez strachu po tisícročia chovali, využívali či dokonca konzumovali.

Je síce pravda, že mestské holuby sú ako všetky živé tvory nositeľmi rôznych baktérií a vírusov, tieto sú však pre zdravého človeka príliš slabé a druhovo špecifické a preto je riziko nebezpečnej nákazy extrémne nízke. Túto skutočnosť potvrdzujú oficiálne dáta - podľa Úradu verejného zdravotníctva SR na Slovensku neevidujeme žiadne prípady prenosu ochorenia z holuba na človeka.

Mestské holubníky

Hoci holubníky existujú už tisícročia, s myšlienkou využívať ich ako metódu regulácie počtu holubov v meste prišiel Nemec Rudolf Reichert, ktorý presadil prvý takýto holubník v nemeckom Augsburgu v roku 1997. Medzitým tento tzv. Augsburský model začali využívať ďalšie mestá v Európe - Bonn, Brémy, Berlín, Lucerna, Bazilej a i. - a posledné roky ich viacero pribudlo v Českej republike - mestský holubník majú v Prahe, Brne, Plzni, Mladej Boleslavi a ďalších českých mestách.

V holubníkoch dochádza k odoberaniu nakladených vajec a ich výmene za atrapy, čím sa efektívne a humánne reguluje množstvo holubov v meste.

Na rozdiel od ostatných metód sa tak nezabíjajú už narodené jedince a zároveň sa rieši tzv. "vacuum effect" alebo “efekt prázdneho priestoru”, ktorý vzniká, keď sa z určitej oblasti odstráni časť holubov. V prostredí ostáva následne viac potravy, vody a hniezdisk pre zvyšok, ktorý populáciu dokáže postupne doplniť. Štandardné usmrcovanie metódy sú preto aj neúčinné a je potrebné ich neustále opakovať.

Okrem priestoru na hniezdenie dostávajú holuby v holubníkoch aj potravu a vodu, čím sa znižuje ich celkový výskyt mimo holubníka. To v praxi znamená, že sa ich trus sústreďuje na jednom mieste, dá sa jednoduchšie čistiť a je ho menej na budovách a verejných priestranstvách.

Je dôležité zdôrazniť, že znečistenie majetku je jediným negatívom spojeným s výskytom holubov v meste, pretože slovenské aj svetové štatistiky vyvracajú zaužívaný mýtus o šírení chorôb.